2 Korintským, Chapter 12

1. Musím sa chváliť, a nie je mi to užitočné, lebo prijdem k videniam a zjaveniam Pánovým.    2. Znám človeka v Kristovi - pred štrnástimi roky, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Bôh vie -, ktorý bol ako taký vytrhnutý až do tretieho neba.    3. A znám takého človeka - či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie -,    4. že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť.    5. Za takého sa budem chváliť, ale sám za seba sa nebudem chváliť, iba svojimi slabosťami.    6. Lebo keby som sa chcel pochváliť, nebudem bezrozumným, lebo veď poviem pravdu; ale sa zdŕžam, aby niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí pri mne alebo čo odo mňa čuje.    7. A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval.    8. Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa,    9. a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.    10. Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v tiesňach, v prenasledovaniach, v úzkostiach za Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný.    11. Stal som sa bezrozumným chváliac sa; vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím.    12. Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami.    13. Lebo v čom ste boli za ostatnými sbory krome toho, že som vás ja sám neobťažil? Odpustite mi tú neprávosť!    14. Hľa, toto už po tretie som hotový prijsť k vám a nebudem vám na ťarchu, lebo nehľadám vašich vecí, ale vás. Lebo nie sú povinné deti shromažďovať poklady rodičom, ale rodičia deťom.    15. Ale ja veľmi rád vynaložím, i sám seba cele vynaložím za vaše duše, hoci aj väčšmi vás milujúc menej som milovaný.    16. Ale nech! Ja som na vás nepoložil bremena; ale súc chytrý ľsťou som vás dostal.-    17. Však som vás len neoškodil niekym z tých, ktorých som bol poslal k vám?    18. Prosil som Títa a poslal s ním toho brata. Či vás azda Títus oškodil? Či sme nechodili v tom istom duchu? Či nie v tých istých šľapajach?    19. Dávno sa domnievate, že sa pred vami bránime; pred Bohom v Kristovi hovoríme a to všetko, milovaní, pre vaše vzdelanie.    20. Lebo sa bojím, aby som vás, keď prijdem, nenašiel nejako takých, akých nechcem, a zase vy aby ste mňa nenašli takého, jakého nechcete; aby snáď nebolo svárov, závistí, hnevov, hašterení, pomlúv, pletích, nadúvaní sa, nepokojov.    21. Aby ma zase, keď prijdem, neponížil u vás môj Bôh, a žalostil by som nad mnohými z tých, ktorí prv hrešili a neurobili pokánia zo svojej neplechy a zo smilstva a z nestudatosti, ktoré popáchali.