2 Korintským, Chapter 2

1. Ale to som usúdil v sebe: neprijsť k vám zase so zármutkom.    2. Lebo ak ja vás zarmútim, ktože je potom, kto mňa rozveselí krome toho, koho som ja zarmútil?!    3. A toto isté som vám napísal, aby som, keď prijdem, nemal zármutku od tých, ktorým by som sa mal radovať, dôverujúc vo všetkých vás, že moja radosť je radosťou všetkých vás.    4. Lebo z mnohého súženia a zovretia srdca som vám písal s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorej mám hojnejšie naproti vám.    5. A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiažil, zarmútil všetkých vás.    6. Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých,    7. takže už máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený.    8. Preto vás prosím, žeby ste mu preukázali lásku.    9. Lebo na to som aj písal, aby som poznal vašu dokázanosť, či ste poslušní ku všetkému.    10. A komu čo odpúšťate, i ja; lebo i ja, čo som odpustil, ak som čo odpustil, urobil som to pre vás, pred tvárou Krista, aby ste neboli oklamaní od satana,    11. lebo nie sú nám neznáme jeho úmysly.    12. A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi, nemal som oddychu vo svojom duchu, keď som nenašiel svojho brata Títa.    13. Ale rozlúčiac sa s nimi odišiel som do Macedonie.    14. No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste.    15. Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú,    16. ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život. Ale na to kto je spôsobný?!    17. Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme.