1. A boli v Antiochii, v tamojšom sbore, niektorí proroci a učitelia, Barnabáš a Šimon, zvaný Niger, a Lucius Cyrenenský a Manahen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Heródesom a Saul.
2. A keď slúžili pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal.
3. Vtedy, keď sa boli postili, pomodlili sa a položili na nich ruky a prepustili ich.
4. A oni teda súc vyslaní od Svätého Ducha prišli dolu do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus.
5. A keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v synagógach Židov a mali so sebou i Jána za služobníka.
6. A keď prešli celý ostrov až do Pafu, našli tam akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida, ktorému bolo meno Barjezus,
7. ktorý bol s prokonzulom Sergiom Pavlom, rozumným to mužom. Ten si zavolal Barnabáša a Saula a hľadal počuť slovo Božie.
8. Ale sa im protivil Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno - a hľadal odvrátiť prokonzula od viery.
9. Ale Saul, ktorý sa volá i Pavel, zrazu naplnený Svätým Duchom, pozrel uprene na neho
10. a povedal: Ó, ty plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, synu diablov, nepriateľu každej spravedlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?
11. A teraz hľa, ruka Pánova prijde na teba, a budeš slepý a nebudeš vidieť slnka do času. A naskutku pripadla na neho mrákava a tma, a chodia dookola hľadal, kto by ho viedol za ruku.
12. Vtedy, keď videl prokonzul, čo sa stalo, uveril a žasol nad učením Pánovým.
13. Potom Pavel a tí, ktorí boli s ním, odplavili sa z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. A Ján odišiel od nich a navrátil sa do Jeruzalema.
14. A oni prejdúc krajom z Pergy prišli do Pisídskej Antiochie. A v sobotný deň vošli do synagógy a sadli si.
15. A po prečítaní zákona a prorokov poslali k nim predstavení synagógy a kázali povedať: Mužovia bratia, ak máte nejaké slovo napomenutia pre ľud, hovorte!
16. Vtedy vstal Pavel, pokynul rukou a povedal: Mužovia Izraeliti a vy, ktorí sa bojíte Boha, počujte!
17. Bôh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil ľud, keď pohostínil v cudzine, v Egyptskej zemi, a s výsostným ramenom ich vyviedol z nej
18. a tak asi štyridsať rokov znášal ich obyčaje na púšti
19. a vyhladiac sedem národov v Kananejskej zemi ich zem im podelil losom.
20. Potom, tak asi štyristo päťdesiat rokov im dával sudcov až po proroka Samuela.
21. A od toho času si žiadali kráľa, a Bôh im dal Saula, syna Kíšovho, muža z pokolenia Benjaminovho, štyridsať rokov.
22. A keď ho odstránil, vzbudil im Dávida za kráľa, ktorému aj vydal svedoctvo a povedal o ňom: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca, ktorý vykonáva každú moju vôľu.
23. Z jeho semena vzbudil Bôh podľa zasľúbenia Izraelovi Spasiteľa Ježiša,
24. keď už driev Ján pred jeho nastúpením vopred kázal všetkému ľudu izraelskému krst pokánia.
25. A keď už Ján dokonával svoj beh, povedal: Ja nie som ten, o kom sa domnievate, že som. Ale hľa, za mnou ide ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv jeho nôh.
26. Mužovia bratia, synovia rodu Abrahámovho a ktorí sa medzi vami boja Boha, vám je poslané slovo tohoto spasenia.
27. Lebo tí, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a ich kniežatá nepoznajúc ho odsúdili ho a tak hlasy prorokov, ktoré čítajú každú sobotu, naplnili.
28. A hoci nenašli nijakej príčiny smrti, prosili Piláta, žeby ho zabili.
29. A keď dokonali všetko, čo je napísané o ňom, sňali ho s dreva a položili do hrobu.
30. Ale Bôh ho vzkriesil z mŕtvych,
31. ktorý sa potom za viacej dní ukazoval tým, ktorí s ním boli prišli z Galilee hore do Jeruzalema a ktorí sú teraz jeho svedkami ľudu.
32. Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Bôh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych,
33. ako je aj v druhom žalme napísané: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil.
34. A že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa nemá viacej navrátiť k porušeniu, takto povedal: Dám vám sväté a verné veci Dávidove.
35. A preto aj inde hovorí: Nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie.
36. Lebo Dávid poslúžiac rade Božej vo svojom pokolení zosnul a bol priložený ku svojim otcom a videl porušenie;
37. ale ten, ktorého Bôh vzkriesil, nevidel porušenia.
38. Nech vám je tedy známe, mužovia bratia, že skrze toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov,
39. a od všetkého, od čoho ste v zákone Mojžišovom nemohli byť ospravedlnení, v ňom sa ospravedlňuje každý, kto verí.
40. A tak tedy hľaďte, aby neprišlo na vás to, čo je povedané v prorokoch:
41. Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.
42. A keď vychádzali zo synagógy Židov, prosili pohania, žeby im nasledujúcu sobotu rozprávali tie isté slová.
43. A keď sa rozišlo shromaždenie, mnohí zo Židov a z nábožných prozelytov išli za Pavlom a Barnabášom, ktorí hovorili s nimi a mali ich na to, aby trvali v milosti Božej.
44. A nasledujúcu sobotu sa shromaždilo skoro celé mesto počuť slovo Božie.
45. Ale keď videli Židia zástupy, naplnený boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa.
46. Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom.
47. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme.
48. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.
49. A slovo Pánovo sa roznášalo po celej krajine.
50. Ale Židia vzbúrili nábožné popredné ženy i predných mesta a vzbudili prenasledovanie na Pavla a na Barnabáša a vyhnali ich zo svojho kraja.
51. A oni vytrasúc na nich prach svojich nôh prišli do Ikonia.
52. A učeníci boli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom.
| 
