1. Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.
2. Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
3. Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
4. Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
5. Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
6. Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
7. Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
8. Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
9. Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
10. Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
11. Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
12. Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
13. Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
14. Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
15. Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
16. Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
17. Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
18. Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
19. Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
20. Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
21. Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
22. A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
23. Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
24. Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
25. Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
26. Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
27. Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
28. Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.
| 
