1. Alef. Oj, ako zaoblačil Pán vo svojom hneve dcéru Siona! Svrhnul s nebies na zem slávu Izraelovu a nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu.
2. Béth. Pán pohltil a neušetril niktorých príbytkov Jakobových; poboril vo svojej prchlivosti ohrady dcéry Júdovej; povalil ich na zem; poškvrnil kráľovstvo i jeho kniežatá.
3. Gimel. Zoťal v páli hnevu každý roh Izraelov; stiahol nazpät svoju pravicu zpred nepriateľa a rozpálil sa proti Jakobovi jako plamenný oheň, ktorý žerie dookola.
4. Daleth. Natiahol svoje lučište jako nepriateľ; postavil sa so svojou pravicou jako protivník; pobil všetko žiadostivé oku; do stánu dcéry Siona vylial svoju prchlivosť ako oheň.
5. Hé. Pán sa stal podobným nepriateľovi; pohltil Izraela; pohltil všetky jeho paláce; zkazil jeho ohrady a rozmnožil v dcére Júdovej smútok a žiaľ.
6. Vav. Násilne odstránil ako od zahrady svoj plot; zkazil miesto svojho shromaždenia; Hospodin učinil to, aby v zabudnutie prišla na Sione slávnosť a sobota, a v zúrivosti svojho hnevu zavrhol kráľa i kňaza.
7. Zajin. Pán opovrhol svojím oltárom; zošklivil si svoju svätyňu; vydal múry jej palácov do ruky nepriateľa; kričali v dome Hospodinovom ako v deň slávnosti.
8. Chet. Hospodin si umyslel zkaziť múr dcéry Siona; roztiahol mernú šnúru; neodvrátil svojej ruky, aby nebol pohltil, a spôsobil to, aby smútil val i múr; spolu zomdlievajú v žalosti.
9. Tet. Jej brány sa prepadly do zeme; zahubil a skrúšil jej závory; jej kráľ a jej kniežatá sú medzi pohanmi, kde niet zákona; ani jej proroci nenachádzajú videnia od Hospodina.
10. Jod. Sedia na zemi, mlčia starci dcéry Siona; posypali svoju hlavu prachom; opásali si smútočné vrece; panny Jeruzalema svesily svoju hlavu k zemi.
11. Kaf. Moje oči hynú od sĺz; moje vnútornosti sú rozbúrené; moje jatra sa vylialy na zem pre skrúšenie dcéry môjho ľudu, keď nyje odrastlé dieťa i kojenec na uliciach mesta.
12. Lamed. Hovoria svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď zomdlievajú ako zranený na smrť po uliciach mesta, keď sa rozlieva ich duša do lona ich matky.
13. Mem. Čo ti mám svedčiť? Čo ti mám pripodobniť, dcéro Jeruzalema? Čo ti mám prirovnať, aby som ťa potešil, panno dcéra Siona? Lebo je veľké, jako more, tvoje skrúšenie. Kto ťa vylieči?!
14. Nun. Tvoji proroci ti vídavali lož a nesmysel a neodkrývali tvojej neprávosti, aby odvrátili tvoje zajatie, ale ti vídali bremená lži a vídali ti zahnania.
15. Samek. Tlieskajú nad tebou rukami všetci, ktorí idú pomimo cestou; pískajú a kývajú svojou hlavou nad dcérou Jeruzalema a hovoria: Či je toto to mesto, o ktorom hovorievali: Dokonalosť krásy, rozkoš celej zeme?
16. Pe. Všetci tvoji nepriatelia otvárajú na teba svoje ústa, pískajú posmešne a škrípu zubami; hovoria: Pohltili sme; áno, toto je deň, na ktorý sme čakali, našli sme, vidíme.
17. Ajin. Hospodin učinil, čo si umyslel; splnil svoju reč; ktorú bol prikázal od dávnych dní; poboril a neušetril; obveselil nad tebou nepriateľa; vyvýšil roh tvojich protivníkov.
18. Tsadé. Ich srdce kričí k Pánovi. Múru dcéry Siona, vylievaj slzy jako potok vodne i vnoci; nedaj si pokoja; nech nemlčí zrenica tvojho oka!
19. Khof. Povstaň, krič vnoci, hneď na počiatku nočných stráží; vylievaj svoje srdce jako vodu pred tvárou Pánovou; pozdvihuj k nemu svoje ruky za dušu svojich detí, ktoré nyjú a hynú hladom na rohu všetkých ulíc.
20. Reš. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, komu si tak kedy učinil? Či azda jedia ženy svoj plod, deti, ktoré nanášajú na rukách kochajúc sa v nich? Či sa má zabíjať v svätyni Pánovej kňaz a prorok?
21. Šin. Ležia na zemi po uliciach, mladý i starý, moje panny a moji mládenci, padli od meča; pobil si v deň svojho hnevu; pozabíjal si; neušetril si.
22. Tav. Svolal si, jako na deň slávnosti, moje strachy všade naokolo, a nebolo v deň hnevu Hospodinovho nikoho, kto by bol ušiel alebo pozostal. Tých, ktorých som nosila na rukách a vychovala, zničil nepriateľ.
| 
