1. A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi.
2. A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení:
3. Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.
4. A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho.
5. A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme.
6. Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo.
7. A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku.
8. A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.
9. A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!
10. A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá.
11. A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách,
12. aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.
13. A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám?
14. Rozsievač seje slovo.
15. A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach.
16. A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú,
17. lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia.
18. A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo,
19. ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku.
20. A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.
21. A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik?
22. Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo.
23. Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!
24. A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim.
25. Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá.
26. A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem
27. a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako;
28. lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.
29. A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva.
30. A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť?
31. Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi;
32. ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda.
33. A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť.
34. No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.
35. A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu!
36. A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode.
37. Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala.
38. A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme?
39. A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho.
40. A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery?
41. A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!
| 
