1. Vtedy prišli k Ježišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu:
2. Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb.
3. A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie?
4. Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie!
5. Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere.
6. A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie.
7. Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal:
8. Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
9. Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.
10. Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte!
11. Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.
12. Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, že farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa?
13. A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.
14. Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy.
15. A Peter odpovedal a riekol mu: Vylož nám to podobenstvo!
16. A Ježiš povedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez rozumu?
17. Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky?
18. Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka.
19. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;
20. to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka.
21. Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona.
22. A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom.
23. Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami.
24. Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho.
25. A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi!
26. A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.
27. A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.
28. Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny.
29. Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam.
30. A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich,
31. takže sa divily zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho.
32. A Ježiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.
33. A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup?
34. A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek.
35. A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem.
36. A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom.
37. A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov.
38. A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí.
39. A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala.
| 
