1. Aj toto sú príslovia Šalamúnove, ktoré sobrali mužovia Ezechiáša, judského kráľa.
2. Slávou Božou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyzkúmať vec.
3. Nebesia čo do výšky a zem čo do hĺbky a srdce kráľov sú nevyzpytateľné.
4. Odstrániť trosky zo striebra, a vyjde čistá nádoba slievačovi;
5. odstrániť bezbožníka pred kráľom, a jeho trón bude stáť pevne v spravedlivosti.
6. Nerob sa slávnym pred kráľom a nestoj na mieste veľkých.
7. Lebo je lepšie, aby ti povedali: Vystúp sem, než aby ťa ponížili pred kniežaťom, ktoré videly tvoje oči.
8. Nepúšťaj sa náhle do sporu, aby si napokon neprišiel do úzkosti, čo robiť, keďby ťa zahanbil tvoj blížny.
9. Pokonaj svoju pravotu so svojím blížnym a tajomstvo druhého človeka nevyjav,
10. aby ťa nepotupil ten, kto by to počul, a tvoja zlá povesť by sa nevrátila.
11. Zlaté jablká v strieborných pletienkoch dobré slovo, povedané v svoj čas.
12. Zlatou náušnicou a ozdobou z rýdzeho zlata je múdry kárateľ na ucho, ktoré čuje.
13. Jako chlad snehu v deň žatvy je verný posol tým, ktorí ho posielajú, a občerstvuje dušu svojich pánov.
14. Vystupujúce pary oblačné a vietor bez dažďa, taký je človek, ktorý sa chváli lživým darom.
15. Trpezlivosťou býva nahovorené knieža, a mäkký jazyk láme kosti.
16. Našiel si med; jedz toľko, čo ti je dosť, aby si sa ho nepresýtil a vyvrátil by si ho.
17. Zdržuj svoju nohu od domu svojho blížneho, aby sa ťa nenasýtil a vzal by ťa v nenávisť.
18. Kyjak, meč a ostrá strela, taký je človek, ktorý hovorí proti svojmu blížnemu, falošný svedok.
19. Vylomený zub a vytknutá noha nádej v neverného v deň úzkosti.
20. Ten, kto vyzlieka odev za studeného dňa; ten, kto leje ocot na sanitru, a ten, kto spieva pesničky smutnému srdcu, sú jedno.
21. Ak je lačný ten, kto ťa nenávidí, nakŕm ho chlebom; ak je smädný, napoj ho vodou,
22. lebo tak shrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu, a Hospodin ti odplatí.
23. Severný vietor plodí dážď a hnevlivú tvár jazyk, ktorý tajne škodí.
24. Lepšie je bývať voľakde v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.
25. Studená voda čerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvesť z ďalekej zeme.
26. Pošliapaný prameň a zkazený zdroj, to je spravedlivý, ktorý sa kláti pred bezbožným.
27. Jesť mnoho medu nie je dobre, tak vyhľadávať vlastnú slávu nie je slávou.
28. Preborené mesto, bez múru, je muž, ktorý neovláda svojho ducha.
| 
