Žalmy, Chapter 2

1. Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?    2. Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria:    3. Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.    4. Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva.    5. Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie:    6. Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.    7. Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.    8. Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.    9. Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara.    10. A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme!    11. Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.    12. Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.