Daniel, Chapter 8

1. V treťom roku kraľovania kráľa Baltazára zjavilo sa mne, Danielovi, videnie po tom, ktoré sa mi zjavilo na začiatku.    2. Mal som videnie a vo videní som bol v pevnosti Súzy, ktorá je v provincii Elam. Vo videní som videl, že som pri rieke Ulai.    3. Keď som zdvihol oči, videl som barana stáť pri rieke, mal dva rohy; rohy boli vysoké, jeden však bol vyšší ako druhý, ten vyšší vyrástol neskôr.    4. Díval som sa, ako baran klal proti západu, proti severu a proti juhu, neobstálo pred ním nijaké zviera a nik ich nevyslobodil z jeho moci; robil, ako sa mu páčilo, a mohutnel.    5. Ako som to pozoroval, hľa, cap prichádzal od západu nad celým povrchom zeme, ale zeme sa nedotýkal. Cap mal nápadný roh medzi očami.    6. I priblížil sa k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a bežal k nemu v návale svojej sily.    7. Videl som ho, ako došiel k baranovi, rozzúril sa naň, preklal barana a dolámal mu oba rohy, a baran nemal sily sprotiviť sa mu. Zhodil ho teda na zem, pošliapal ho a nebolo toho, kto by bol barana vyslobodil z jeho moci.    8. Cap však veľmi vzrástol, a keď zmohutnel, veľký roh sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri značné na štyri vetry neba.    9. Potom z jedného z nich vyrástol jeden malý roh a nadmieru zmohutnel proti juhu, proti východu a proti nádhere.    10. I narástol až po nebeské vojsko, zhodil na zem z vojska, z hviezd a pošliapal ich.    11. Narástol až po Knieža vojska, odňal mu ustavičnú obetu a zvrhol miesto jeho svätyne.    12. Hriešnym spôsobom (?) postavil vojsko proti ustavičnej obete a zvrhol pravdu na zem; urobil to a darilo sa mu.    13. Tu som počul hovoriť svätého. Ktorýsi svätý totiž vravel komusi, kto sa pýtal: „Dokedy bude videnie o ustavičnej obete a o hriechu, ktorý pošliapaním zničí svätyňu a vojsko?“    14. Odpovedal mu: „Do dvetisíctristo večerov - rán, potom sa oslobodí svätyňa.“    15. Keď som potom ja, Daniel, mal videnie, usiloval som sa porozumieť. Vtom zastal predo mnou ktosi, vyzeral ako muž.    16. I počul som nad Ulaiom ľudský hlas, volal a hovoril: „Gabriel, vysvetli tamtomu videnie!“    17. Nato prišiel k miestu, kde som stál, a ako prichádzal, naľakal som sa a padol som na tvár. On mi však vravel: „Rozumej, syn človeka, lebo videnie sa vzťahuje na konečný čas.“    18. A kým so mnou hovoril, omdlený som ležal tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma na moje miesto    19. a vravel: „Hľa, ja ti oznámim, čo sa stane na konci hnevu, lebo sa vzťahuje na konečný čas.    20. Dvojrohý baran, ktorého si videl, sú králi: médsky a perzský.    21. Cap je grécky kráľ a veľký roh, ktorý bol medzi očami, to je prvý kráľ.    22. A že sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri: štyri kráľovstvá povstanú z národa, nie však v jeho sile.    23. Na konci ich kraľovania, keď hriešnici doplnia mieru, povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch.    24. Vzrastie jeho moc, nie však z vlastnej sily, neuveriteľne bude pustošiť, bude sa mu dariť a urobí to: bude ničiť mocnárov i svätý ľud.    25. Pre jeho rozum budú mať úspech úklady v jeho ruke; vo svojom srdci sa bude vyvyšovať, bezstarostne bude nivočiť mnohých, povstane proti kniežaťu kniežat, bude však zlomený bez (prispenia) ruky.    26. Videnie o večeroch a ránach, o ktorom je reč, je pravda. A ty uzavri videnie, lebo sa vzťahuje na mnohé dni.“    27. Ja, Daniel, som však omdlieval a dni som chorľavel. Keď som vstal, konal som službu kráľovi a bol som rozrušený pre videnie, ale nebolo, kto by ho bol vyložil.