1. Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2. Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3. Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4. Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5. Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6. Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7. Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8. Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9. Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10. Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.
11. Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!
12. Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.
13. Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.
14. Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.
15. Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.
16. Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.
17. Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.
18. Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.
19. Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť, ani ovoňať:
20. taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.
21. Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.
22. Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!
23. Veselosť srdca - to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.
24. Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!
25. Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.
26. Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.
27. Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.
| 
