Hebrejom, Chapter 3

1. Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania.    2. On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome.    3. Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom.    4. Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.    5. Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať.    6. Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.    7. Preto, ako hovorí Duch Svätý: „Dnes, keď počujete jeho hlas,    8. nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti,    9. kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky    10. štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty.    11. Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!“    12. Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha,    13. ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.    14. Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca,    15. ako sa hovorí: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“    16. Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta?    17. A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti?    18. A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili?    19. A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.