1. Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu.
2. Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov.
3. V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,
4. zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš: „Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!“
5. Pán zlámal prút pohanov, palicu vladárov,
6. čo zlostne bila ľudstvo údermi neprestajnými, podmaňovala v hneve národy sužovaním neľútostným.
7. Oddychuje, odpočíva celá zem, prepukáva jasotom.
8. Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia: „Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“
9. Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov.
10. Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným?
11. Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“
12. Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.
13. Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu.
14. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu.“
15. Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti.
16. Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: „Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,
17. čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“
18. Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome.
19. Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva - pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal – (19f) ako pošliapaná mŕtvola. (19e) K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,
20. nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.
21. Postavte popravisko jeho synom pre zločin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami.
22. Povstanem proti nim - hovorí Pán zástupov - a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo - hovorí Pán -
23. a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou - hovorí Pán zástupov.
24. Takto prisahal Pán zástupov: „Veru, ako som zamýšľal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane,
25. že zlomím Asýrsko vo svojej krajine a na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo a stratí sa z ich ramien jeho bremeno.“
26. To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy.
27. Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?
28. V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:
29. „Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, bo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak.
30. I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem.
31. Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat.“
32. A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.
| 
