1. Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ a kniežatá podľa práva panovať!
2. Každý bude sťa úkryt pred vetrom a útočište pred búrkou, ako potoky vôd v suchote, ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.
3. Nezalepia sa viac oči vidiacich a uši čujných budú načúvať.
4. Srdce pochabých bude chápať náuku a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.
5. Nebudú viac volať blázna šľachetným, ani podvodníka nenazvú vznešeným.
6. Veď blázon hovorí bláznovstvo a srdce mu zamýšľa zlo: konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi, sklamať túžbu hladného a odstrániť nápoj od smädného.
7. A zbrane podvodníka sú zlé; ten zamýšľa plány, aby zničil chudobného klamnými rečami, i keď chudák háji pravdu.
8. Šľachetný však zmýšľa šľachetne, zastáva sa vecí šľachetných.
9. Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas, dcéry spoliehavé, čujte moju reč!
10. V deň roku budete sa triasť, spoliehavé, veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.
11. Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé, zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,
12. bite sa v prsia pre vzácne polia, pre úrodný vinohrad,
13. pre roľu môjho ľudu, čo tŕním a bodľačím zarastie. Áno, pre všetky domy radosti, pre plesajúce mesto.
14. Veď palác je opustený, hluk mesta prestal. Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou, radosťou divých oslov, pasienkom stád.
15. Až bude na nás vyliaty duch z výsosti, vtedy bude z púšte sad a sad bude pokladaný za les.
16. V púšti sa usadí právo a v sade sa rozhostí pravda.
17. Účinkom pravdy bude pokoj a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.
18. Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja, v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.
19. Načisto padne les a hlboko sa ponorí mesto.
20. Šťastní, čo sejete pri samých vodách, uvoľňujte nohy vola a osla.
| 
