1. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.
2. Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.
3. Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.
4. Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.
5. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.
6. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.
7. Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.
8. A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:
9. „Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami.“
10. A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.
11. Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
12. Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,
13. nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.
14. Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.
15. Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami, tí však, ktorých vedú, sú zvedení.
16. Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
17. Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.
18. Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.
19. Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.
20. Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
| 
