1. Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.
2. Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky,
3. veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.
4. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.
5. Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju.
6. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.
7. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána;
8. - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.
9. Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením,
10. bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy:
11. vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách.
12. Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
13. Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.
14. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.
15. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.
16. Nemýľte sa, bratia moji milovaní!
17. Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny.
18. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.
19. Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu,
20. lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.
21. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
22. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.
23. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.
24. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je.
25. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.
26. Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna.
27. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.
| 
