1. Medzi farizejmi bol človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov.
2. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“
3. Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“
4. Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“
5. Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
6. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.
7. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.
8. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“
9. Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“
10. Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš?
11. Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo.
12. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?
13. Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
14. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka,
15. aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
16. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
17. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
18. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
19. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
20. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.
21. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
22. Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil.
23. Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť.
24. Ján vtedy ešte nebol vo väzení.
25. Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní.
26. Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.“
27. Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba.
28. Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.
29. Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná.
30. On musí rásť a mňa musí ubúdať.“
31. Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých
32. a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo.
33. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý.
34. Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.
35. Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko.
36. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.
| 
