1. Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov
2. a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte.
3. A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«“
4. Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho.
5. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“
6. Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.
7. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol.
8. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli.
9. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
10. Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“
11. Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.
12. Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad.
13. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg.
14. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A jeho učeníci to počuli.
15. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice.
16. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.
17. A učil ich: „Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
18. Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.
19. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
20. Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa.
21. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“
22. Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha.“
23. Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.
24. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.
25. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“
26. (Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)
27. A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší
28. a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“
29. Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím.
30. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“
31. Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?«
32. Ale ak povieme: Od ľudí,“ - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka.
33. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
| 
