1. Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema.
2. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami.
3. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie.
4. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
5. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“
6. On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
7. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«
8. Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“
9. A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.
10. Lebo Mojžiš povedal: »Cti svojho otca i svoju matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.«
11. Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,«
12. už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku.
13. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“
14. Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte!
15. Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“
16. (Kto má uši na počúvanie, nech počúva.)
17. Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
18. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka,
19. veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
20. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.
21. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22. cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť.
23. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
24. Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
25. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
26. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
27. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
28. Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
29. On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
30. A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč.
31. Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
32. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku.
33. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka.
34. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“
35. V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
36. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali
37. a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
| 
