1. Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho:
2. „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“
3. On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje?
4. Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.«
5. Vy však hovoríte: »Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,
6. ten už nemusí ctiť svojho otca.« A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje.
7. Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:
8. »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
9. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«“
10. Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte:
11. Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“
12. Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“
13. On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.
14. Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
15. Peter mu na to povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo.“
16. On odvetil: „Ešte ani vy nechápete?
17. Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky?
18. Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.
19. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.
20. Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“
21. Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.
22. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“
23. Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“
24. Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
25. No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
26. On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
27. „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
28. Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
29. Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.
31. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
32. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“
33. Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“
34. Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“
35. Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem.
36. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
37. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
38. Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.
39. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.
| 
