1. A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách:
2. „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
3. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
4. Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!«
5. Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.
6. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
7. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
8. Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.
9. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.«
10. Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
11. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.
12. Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel.
13. Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«
14. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
15. Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči.
16. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.
17. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“
18. Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?!
19. Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár.
20. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“
21. Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
22. Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.
23. V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
24. „Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
25. Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.
26. Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho.
27. Napokon po všetkých zomrela aj žena.
28. Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“
29. Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.
30. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.
31. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel:
32. »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“
33. Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.
34. Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa
35. a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal:
36. „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“
37. On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
38. To je najväčšie a prvé prikázanie.
39. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
40. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
41. Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal:
42. „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“
43. Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:
44. »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy«?
45. Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?“
46. A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.
| 
