1. On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.
2. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
3. Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“
4. Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?
5. Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«?
6. Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“
7. A on vstal a odišiel domov.
8. Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
9. Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
10. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.
11. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
12. On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
13. Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
14. Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“
15. Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.
16. Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.
17. Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“
18. Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“
19. Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.
20. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu.
21. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“
22. Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.
23. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav,
24. povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.
25. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo.
26. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
27. Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“
28. Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“
29. Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“
30. A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“
31. No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.
32. Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom.
33. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“
34. Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
35. A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
36. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.
37. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.
38. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
| 
