1. Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal.
2. Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: „Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia.“
3. Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma.
4. Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý,
5. ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“
6. Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo.
7. Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud.
8. Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.“
9. Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.
10. Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote.
11. Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska.
12. Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared.
13. Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi.
14. Preto sa hovorí v „Knihe bojov Pánových“:
15. „Vaheb v Sufe a údolia Arnonu, svahy údolí, čo sa tiahnu do krajiny Ar a opierajú sa o hranicu Moabska.“
16. Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: „Zhromaždi ľud, nech im dám vody!“
17. Vtedy Izrael spieval túto pieseň:
18. „Vyraz studnička! Prespevujte jej! Studnica, ktorú kopali kniežatá, vznešení ľudu ju vyhĺbili svojimi žezlami, svojimi palicami!“ Z púšte potom tiahli do Matany,
19. z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu,
20. z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny.
21. Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu:
22. „Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie.“
23. Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael.
24. Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer.
25. Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách.
26. Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon.
27. Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:
28. „Poďte do Hesebonu, vystavané a opevnené bude Sehonovo mesto! Veď z Hesebona vyšľahol oheň, plameň zo Sehonovho hradu, strávil moabský Ar dočista, popálil arnonské výšiny.
29. Beda ti, Moabsko! Stratený si, Kamošov ľud! Opustil svojich synov na úteku a svoje dcéry v zajatí amorejského kráľa Sehona.
30. Lež my sme ho ničili strelami, Hesebon bol stratený až po Dibon a pustošili sme ich v Nofe, ktorý leží pri Madabe.“
31. Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov,
32. Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.
33. Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og.
34. Pán však povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!“
35. Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.
| 
