1. Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť, všetkými prostriedkami vyvoláva spor.
2. Umnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok.
3. Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie a s hanbou (príde) potupa.
4. Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst, (sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti.
5. Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.
6. Pery blázna zapletávajú sa do škriepky a jeho ústa volajú, (že by rád) buchnáty.
7. Ústa blázna sú (mu) na skazu a jeho pery sa mu zastrájajú na život.
8. Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samé dno žalúdka.
9. Už (aj ten, kto je) vo svojej práci nedbalý, je bratom toho, ktorý (všetko) premárnil.
10. Pánovo meno je pevnou vežou, spravodlivý do nej utečie a je bezpečný.
11. Majetnosť boháča je pevným mestom preň a sťaby vysoký múr v jeho predstave.
12. Pred skazou (býva) povýšenosť srdca ľudského, pred slávou je však pokora.
13. Ak odpovedá (niekto) skôr, než (riadne) počuje, (za) bláznovstvo (sa) mu (to počíta) a (za) hanbu.
14. Mužný duch znáša svoju chorobu, no myseľ zronenú kto môže zniesť?
15. Rozumné srdce nadobúda vedomosť a ucho múdrych (ľudí) hľadá poznanie.
16. Dar kliesni cestu človeku a vymáha mu prístup k veľmožom.
17. Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.
18. Lós potlačuje rozopry, rozsudzuje aj mocnárov.
19. Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než mestská tvrdz. Spory sú ako hradné závory.
20. Z ovocia (svojich) úst sa každý nasýti, do sýtosti sa naje žatvy svojich pier.
21. Smrť (priam tak) ako život (býva) v moci jazyka a tí, čo radi (obracajú) ním, budú sa živiť jeho ovocím.
22. Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité a dostal milostný dar od Pána.
23. Chudák sa prihovára prosebne, lež tvrdo odpovedá bohatý.
24. Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu (iba) na škodu, niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.
| 
