1. Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj!
2. Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu!
3. Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca!
4. Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra“ a dôvernicou volaj rozumnosť,
5. aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami.
6. Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka
7. a zahľadel som sa na neskúsených, videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil.
8. Poza roh išiel ulicou a vykračoval po ceste k jej domovu
9. na mrku, keď sa nachyľoval deň, keď spúšťala sa noc a (hustla) tma.
10. Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom;
11. náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá, jej nohy nemali v jej dome spočinku.
12. Hneď bola na ulici a hneď na námestí a striehla poza každý roh.
13. I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu:
14. „Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila.
15. Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť.
16. Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským.
17. Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou.
18. Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš!
19. Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť.
20. Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.“
21. Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier.
22. Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta,
23. kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život.
24. Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst:
25. Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!
26. Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila.
27. Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.
| 
