1. Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
2. Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
3. Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje.
4. Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: „Boh nezasahuje; Boha niet.“
5. Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
6. V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
7. Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie.
8. Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja.
9. Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť.
10. Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch.
11. V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
12. Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.
13. Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
14. Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.
15. Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
16. Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny.
17. Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
18. Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
| 
