Žalmy, Chapter 115

1. Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.    2. Prečo majú hovoriť pohania: „Kdeže je ten ich Boh?“    3. Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.    4. Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk.    5. Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.    6. Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry, a nečuchajú.    7. Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, z hrdla nevydajú hlas.    8. Im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria.    9. Dom Izraelov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita.    10. Dom Áronov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita.    11. Všetci bohabojní dúfajú v Pána, on je ich pomoc a záštita.    12. Pán na nás pamätá a žehná nás. Požehnáva dom Izraelov, požehnáva dom Áronov.    13. Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, malých i veľkých.    14. Nech Pán aj vás zveľadí, vás i vaše deti.    15. Nech vás požehnáva Pán, ktorý stvoril nebo i zem.    16. Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal synom človeka.    17. Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.    18. Lež my, živí, velebíme Pána odteraz až naveky. ALELUJA.