Žalmy, Chapter 137

1. Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion.    2. Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary.    3. Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“    4. Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?    5. Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica.    6. Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba, keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti.    7. Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.“    8. Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila;    9. blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.