Žalmy, Chapter 17

1. Dávidova modlitba. Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú. Nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných.    2. Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; tvoje oči vidia, čo je správne.    3. Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.    4. Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.    5. Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, aby moje nohy nezakolísali.    6. K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.    7. Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba.    8. Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí    9. pred bezbožnými, čo ma sužujú. Obkľučujú ma nepriatelia,    10. zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria.    11. Už pristupujú a už ma zvierajú, očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.    12. Sú ako lev pripravený na korisť, ako levíča, čo čupí v úkryte.    13. Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,    14. svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. Zo svojich zásob im naplň žalúdok, nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.    15. Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.