1. Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
2. Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3. vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4. Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5. K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6. Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7. Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8. Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9. Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť,
10. aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11. Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12. Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13. Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
14. Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15. Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.
16. No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17. Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18. Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde.
19. Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20. predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21. A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
| 
