1. Asafova poučná pieseň. Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
2. Pamätaj na svoj ľud, ktorý je tvoj odprvoti. Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, vrch Sion, na ktorom prebývaš.
3. Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: nepriateľ spustošil celú svätyňu.
4. Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.
5. Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese.
6. Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom.
7. Podpálili tvoju svätyňu, príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.
8. V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu,“ a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.
9. Nevidíme naše zástavy, niet už proroka a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.
10. Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?
11. Prečo odťahuješ svoju ruku a prečo v lone držíš pravicu?
12. Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov a spásne skutky konal na zemi.
13. More si svojou mocou rozdvojil a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.
14. Leviatanovi si hlavy roztĺkol, za pokrm si ho dal morským obludám.
15. Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom a vyschnúť riekam nevysychajúcim.
16. Tvoj je deň, tvoja je aj noc, ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.
17. Ty si zemi ustanovil hranice; že je leto a zima, to si ty zariadil.
18. Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ a nerozumný ľud tvoje meno uráža.
19. Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.
20. Zhliadni na svoju zmluvu, veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.
21. Pokorný nech sa s hanbou nevracia, chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.
22. Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň.
23. Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.
| 
