1. Asafov žalm. Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.
2. Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým a divej zveri dávali telá tvojich svätých.
3. Rozlievali ich krv ako vodu vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.
4. Susedia nás začali potupovať a okolití ľudia haniť a vysmievať.
5. Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?
6. Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.
7. Veď pohltili Jakuba a spustošili jeho obydlia.
8. Zabudni na hriechy našich otcov; príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.
9. Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; a pre svoje meno odpusť nám hriechy.
10. Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“ Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.
11. Nech dôjde k tebe nárek zajatých; silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.
12. A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, ktorou pohanili teba, Pane.
13. Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.
| 
