1. Keď prestali jesť a piť, rozhodli sa ísť spať. Mladíka odprevadili a zaviedli ho do spálne.
2. Vtedy si Tobiáš spomenul na Rafaelove slová, vybral z kapsy, ktorú mal so sebou, rybie srdce a pečeň a vložil to na žeravú pahrebu z kadidelnice.
3. Vôňa ryby odpudila zlého ducha, ktorý ušiel do končín Horného Egypta. Rafael sa hneď odobral za ním, dal ho tam do okov a vrátil sa.
4. Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: „Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.“
5. Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami: „Zvelebený buď, Bože našich otcov, a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov! Nech ti dobrorečia nebesia i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!
6. Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho. Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie. Ty si povedal: »Nie je dobre človeku samému; urobme mu pomoc, ktorá mu bude podobná.«
7. Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti, ale s čistým úmyslom. Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spoločne dožili staroby.“
8. Nato obaja povedali: „Amen, Amen!“
9. A potom celú noc spali. Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob.
10. Lebo si povedal: „Ak by zomrel, aby sme neboli všetkým na posmech a na potupu.“
11. Keď ho vykopali, vrátil sa Raguel domov, zavolal svoju ženu
12. a povedal jej: „Pošli jednu zo slúžok, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak je mŕtvy, pochováme ho, aby sa to nik nedozvedel.“
13. Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere. Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať.
14. Keď slúžka vyšla, oznámila im, že žije a že sa nič zlého nestalo.
15. Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili: „Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním! Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!
16. Zvelebený si za to, že si ma potešil a že sa nestalo, čoho som sa obával, ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
17. Zvelebený si za to, že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi. Preukáž im, Pane, milosť a spásu a doveď ich život do konca v radosti a v milosti.“
18. Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skôr než rozvidnie.
19. Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu.
20. Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: „Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí.
21. Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!“
| 
