1. Ich podujatia završovala úspechom pod vedením svätého proroka.
2. Prešli púšťou neobývanou, na neschodných miestach stavali si stany.
3. Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.
4. Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba a dostali vodu zo strmého skaliska, uhasenie smädu zo žulového kameňa.
5. Čím boli ich nepriatelia trestaní, (6) toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.
6. Miesto rieky ustavične tečúcej, zamútenej krvou nečistou
7. ako trest za rozkaz vraždiť deti, dal si im hojnosť vody nečakane
8. a predošlým smädom si im ukázal, ako prísne si potrestal ich nepriateľov.
9. Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní, poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom, v hneve trestaným.
10. Ich si skúšal ako otec napomínaním, tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.
11. Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení;
12. stihol ich totiž dvojaký zármutok a ston, keď sa rozpamätali na minulosť.
13. Lebo keď počuli, že ich trestmi sa tamtým pomáha, pocítili Pána.
14. Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom, museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec, keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.
15. Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy, ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný, poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,
16. aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.
17. Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke, čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty, poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,
18. či novostvorenú zver, ľútu, neznámu, ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu, alebo vypúšťa dym smradľavý, alebo vystreľuje z očí iskry desivé,
19. takže nielen útok jej ich mohol zničiť, ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.
20. Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť pomstou tvojou stíhaní, dychom tvojej moci odviati. Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.
21. Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc. Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?
22. Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.
23. Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.
24. Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.
25. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?
26. Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života;
| 
