1. Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,
2. aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.
3. Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.
4. Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.
5. Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.
6. Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.
7. Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.
8. Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,
9. aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;
10. aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.
11. A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso
12. a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!
13. A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.
14. Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.
15. Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.
16. Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?
17. Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.
18. Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.
19. Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.
20. A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?
21. Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.
22. Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.
23. On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.
| 
