1. Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,
2. zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.
3. Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.
4. Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.
5. Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.
6. Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.
7. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,
8. pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.
9. Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?
10. Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,
11. a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.
12. Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.
13. Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.
14. Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.
15. Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
16. Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:
17. vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;
18. srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;
19. lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.
20. Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;
21. priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.
22. Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.
23. Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,
24. aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.
25. Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.
26. Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.
27. Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?
28. Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?
29. Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.
30. Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.
31. A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.
32. No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.
33. Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.
34. Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.
35. Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.
| 
