2. Korinťanom, Chapter 2

1. Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil.    2. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil?    3. A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých.    4. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.    5. Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých.    6. Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých.    7. Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil.    8. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.    9. Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní.    10. Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista,    11. aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.    12. Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi,    13. môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.    14. Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania.    15. Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.    16. Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci?    17. Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.