1. Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás?
2. Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.
3. Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.
4. Takto dôverujeme Bohu skrze Krista.
5. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha.
6. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.
7. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný,
8. ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia?
9. Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia.
10. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu.
11. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
12. Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene,
13. a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného.
14. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje.
15. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša.
16. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne.
17. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.
18. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.
| 
