1. Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov a zapodieva sa náukou prorokov.
2. Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži, a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.
3. Preskúmava tajnosti múdrych výrokov a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.
4. U veľmožov koná služby, ba dostavuje sa aj pred vladára.
5. Cestuje po krajinách cudzích národov: skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.
6. Už na úsvite - ako sa prebudí - svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.
7. Svoje ústa otvára na modlitbu, aby odprosoval za svoje previnenia.
8. Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha,
9. takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána.
10. On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.
11. Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.
12. Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky.
13. Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.
14. Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).
15. Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní, ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.
16. Chcem ešte vyrozprávať, (o čom) som uvažoval, lebo som plný nadchnutia (ako proroci).
17. Vypočujte ma, zbožní synovia, vyháňajte do plodu ako ruža, sadená pri vodných tokoch!
18. Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,
19. rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu, zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň, zvelebujte Pána pre jeho diela!
20. Vzdávajte mu jeho zvelebovanie, chváľte ho hlasite svojimi perami, piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte) a vaša chvála nech zaznieva takto:
21. „Všetky diela Pánove sú veľmi dobré… Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas.“ Preto nehovorte: „Načo je toto a načo tamto?“ - lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.
22. Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp, na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.
23. Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce, a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).
24. Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním, jeho očiam nie je skryté nič.
25. Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné.
26. Nesluší sa pýtať: „Čo je toto a čo zasa ono?“ - Všetko bude potrebné na svoj čas.
27. Jeho požehnanie je také hojné, ako rozvodnená rieka,
28. ako keď povodeň napája suchú (zem). Jeho hnev zachváti národy, ktoré ho nehľadali.
29. Ako vie premeniť na púšť vodou (zvlažený kraj), takže zem vyschne (úplne), tak sú jeho cesty priame pre ich chôdzu, ale pre hriešnikov (sú) ako prekážky pre jeho hnev.
30. Pre dobrých stvoril všetko dobré od počiatku, hriešnikom (určil) dobré i zlé veci.
31. Najpotrebnejšie veci pre život ľudí (sú) voda, oheň, železo a soľ, mlieko, jemný pšeničný chlieb a med, hrozno z viniča, olej a odev.
32. To všetko dal svätým (ľuďom) k dobru, ale ničomníkom a hriešnikom sa mení (aj) to na zlo.
33. Sú vetry, ktoré majú za cieľ trestať, ktoré, keď rozzúria sa, väčšie utrpenie prinášajú.
34. Keď na svoj čas plnia (svoju úlohu) a napnú sily, tak ukájajú hnev svojho Stvoriteľa.
35. Oheň, krúpy, hlad a smrť - to všetko je na trest stvorené.
36. Zuby dravcov, škorpióny a hady a pomstivý meč je na skazu hriešnikom.
37. Cítia rozkoš, ak dostanú od neho rozkaz (na zásah), sú pripravené na zemi, ak sú potrebné, ale (zasiahnu) na svoj čas, ani neprekročia rozkaz.
38. Preto o čom som bol od počiatku pevne presvedčený, premýšľal som o tom a uvažoval, i v písme zanechal.
39. Všetky Božie diela sú dobré a on každé dielo uvádza (do činnosti) na svoju hodinu.
40. Nesluší sa hovoriť: „Toto je horšie ako tamto.“ Všetko sa osvedčuje na svoj čas.
41. A teraz celým srdcom i ústami chváľte a zvelebujte meno Pánovo!
| 
