1. Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.
2. Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),
3. (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho, kto je uponížený v zemi a popole;
4. (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.
5. A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.
6. Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).
7. Poľakaný je videním svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny. Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.
8. (To je osud) každého tvora - od človeka až po dobytok - a hriešnika až sedemnásobný:
9. okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč, útlaky, hlad, skaza a pohromy.
10. Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci, veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.
11. Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti, ako sa vracajú všetky vody do mora.
12. Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie, len poctivosť pretrvá naveky.
13. Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.
14. Raduje sa, kým vládze otvárať ruku, ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.
15. Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov, nečisté korene chraštia na strmých skalinách.
16. Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek, býva prv ako ostatné seno skášané.
17. Dobročinnosť je akoby požehnaný raj, lebo (zásluha) milosrdenstva pretrvá naveky.
18. Sladký je život pracovitého a pritom spokojného človeka, nájdeš poklad aj v takom (živote).
19. Deti a stavba mesta zachovajú meno človeka, ale nad to viac treba hodnotiť bezúhonnú ženu.
20. Hudba a víno rozveseľuje srdce, ale nad obidvoje viac treba ceniť lásku k múdrosti.
21. Píšťaly a lutny prinášajú sladkosť do piesne, ale prívetivý hlas má vyššiu hodnotu ako obidvoje.
22. Tvoje oko túži za pôvabom a krásou, ale zeleň siatin je nad oboje.
23. Priateľ a druh sa z času na čas zídu, však viac ako oni znamenajú muž a žena.
24. Bratia si poskytnú pomoc v čase súženia, ale viac vyslobodenia ako oni prináša milosrdenstvo (iných).
25. Zlato a striebro dáva nohám pevne stáť: ale dobrá rada je nad to obidvoje.
26. Statky a moc (nad inými) pozdvihujú srdce, ale nad to cennejšia je bázeň pred Bohom.
27. Ak niekto má bázeň pred (Bohom), nebude mať nedostatok, pri jej (ochrane) netreba hľadať inú pomoc.
28. Bázeň pred Pánom je ako požehnaný raj, pokrytá je slávou nad všetku inú (slávu).
29. Synu, pokiaľ žiješ, chráň sa nedostatku, lebo lepšie ti je umrieť, ako v nedostatku žiť.
30. Ak niekto musí hľadieť na cudzí stôl jeho život nemožno pokladať za život: Veď svoj život udržuje iba cudzím pokrmom.
31. Rozumný a dobre vychovaný muž sa (toho) uchráni.
32. V ústach nemúdreho sa nájde sladká výhovorka pre biedu, ale v jeho bruchu horí oheň.
| 
