1. Ó, smrť, aká trpká je spomienka na teba pre človeka, ktorý spokojne požíva svoje bohatstvo;
2. pre takého, čo žije si bezstarostne, ktorého cesty sú hladké vo všetkom a ktorý má ešte dosť sily, aby jedol (s chuťou).
3. Ó, smrť, aké dobré je tvoje ustanovenie pre bedára a takého človeka, ktorého opustili sily,
4. ktorý je zošlý vekom, ktorý sa musí starať o všetko a ktorý už (od života) nemá čo čakať a stratil všetku trpezlivosť.
5. Neľakaj sa zákona smrti! Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe: to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí.
6. Čože ťa môže prekvapiť, ak s tým súhlasí Najvyšší, či sa (dožiješ) desať, sto alebo tisíc rokov?
7. V podsvetí prestanú sa žalovať na život.
8. Z ohavných synov pochádzajú hriešni potomci, (ale takí budú aj tí), ktorí sa stýkajú s domom zlých.
9. Dedičstvo hriešnych synov vyjde navnivoč a ich rodu sa bude trvale držať potupa.
10. Na nečestného otca žaloby znášajú synovia, lebo jeho vinou sa dostali do hanby.
11. Beda vám, hriešni mužovia, ktorí ste opustili zákon najvyššieho Pána.
12. Keď sa aj rodením (množíte), prekliate je vaše zrodenie, a keď zomierate, kliatba je vaším podielom.
13. Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti, a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby.
14. Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo, no u zatratených aj meno zanikne.
15. Maj starosť o svoje dobré meno: ono ti skôr zostane ako tisíc vzácnych a veľkolepých pokladov.
16. Dobrý život má spočítané dni: dobré meno však zostane naveky.
17. (Synovia, svoje poučenie si zachovajte v pokoji!) Skrytá múdrosť a poklad, ktorý vidieť nemožno - akýže je osoh z obidvoch?
18. Lepší je ten, kto vie ukryť svoju nemúdrosť, ako ten, kto zakryje svoju múdrosť.
19. Pocíťte však zahanbenie pri tom, čo budem prednášať svojimi ústami.
20. Nie je dobre pýriť sa hanbou za všetko, ako je zas pravda, že nie všetci rovnako všetko schvaľujú.
21. Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo a pred vladárom a mocnárom (sa hanbite) za lož,
22. pred kniežaťom a sudcom za zločin; pred obcou a zástupom (ľudu) za priestupok (zákona),
23. pred priateľom a druhom za neprávosť a za krádež pred celým miestom, na ktorom bývaš,
24. aj za (spreneverenia) proti Božej pravde a jeho zmluve, za opieranie lakťom pri jedení, za zneváženie toho, čo dávaš alebo prijímaš,
25. za mlčanie pri pozdrave, za pohľady na smilnicu, za odvrátenie svojej tváre od pokrvného.
26. Neodvracaj tvár od blížneho, (hanbiť sa treba) za odňatie čiastky, ktorú si nevrátil.
27. Nepozeraj po žene iného muža, ani nečíhaj po jeho otrokyni, ani sa nepostav k jej lôžku!
28. (Hanbi sa) pred priateľmi za potupné slová, a preto, keď máš dať, nerob pritom výčitky.
| 
