1. Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
2. „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.
3. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.«
4. Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,
5. obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“
6. A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!
7. A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
8. Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
9. Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10. „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.
12. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.«
13. Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«
14. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
15. Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!
17. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“
18. Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
19. Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
20. Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“
21. On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“
22. Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
23. Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24. Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25. Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
26. Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“
27. On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“
28. Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“
29. On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti,
30. aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“
31. Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
33. zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
34. Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
35. Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral.
36. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
37. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“
38. Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39. Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40. Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41. „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
42. A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
43. A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
| 
