1. Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.
2. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,
3. zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.
4. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.
5. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“
6. On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.
7. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“
8. Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“
9. Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.
10. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
11. Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.
12. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.
13. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!«
14. Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.«
15. Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
16. Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.«
17. On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.«
18. Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.«
19. Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.«
20. Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;
21. bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.«
22. On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?
23. Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?«
24. A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.«
25. Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!«
26. Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
27. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“
28. Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
29. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov
30. so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!
31. A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“
32. Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.
33. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“
34. Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“
35. Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.
36. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.
37. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,
38. a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“
39. Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“
40. On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“
41. Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním
42. a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
43. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,
44. zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
45. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov
46. a povedal im: „Napísané je: »Môj dom bude domom modlitby.« A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
47. A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
48. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.
| 
