1. Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
2. a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“
3. On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi:
4. Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“
5. Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?«
6. Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“
7. Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.
8. A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
9. Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.
11. Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.
12. Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.
13. Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.«
14. Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!«
15. Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16. Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“
17. On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?
18. Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
19. Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
20. Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
21. Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
22. Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“
23. On však prehliadol ich lesť a povedal im:
24. „Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“
25. Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“
26. A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
27. Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
28. „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
29. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
31. potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli.
32. Napokon zomrela aj žena.
33. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
34. Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú.
35. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.
36. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
37. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«.
38. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“
39. Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“
40. A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
41. On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
42. Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43. kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.«
44. Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“
45. Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
46. „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
47. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
| 
